Oľga Dzúrová Plstenie je hra
O Pacifiku s trochou romantiky. (Z kurzu nuno plstenia.) Niekto príde na kurz s jasným zámerom. Niekto najprv hľadá inšpiráciu, skúša, vyberá farby, pridáva, odoberá. Potom úplne zmení svoju predstavu a začína vymýšľať niečo nové, čo ho práve oslovilo, napadlo. Aj tento krát sa tu stretli jasné aj menej jasné predstavy.
Ako sa vyliahol vtáčik. Ak čakáte príbeh o tom, ako sa z vajíčka vyliahne vtáčik, tak čakáte márne. Dnes to bude o tom, ako z nápadu v procese príjemného tvorenia vznikla krásna kabelka.
Prichádza jeseň. Slnko je už zubaté a dni sú dosť chladné a nám sa už nechce byť tak často vonku ako to bolo v horúcom lete. Večery sú dlhé a my máme odrazu čas na tvorenie. Niekto rád tvorí sám a niekto sa teší, ak môže tvoriť v spoločnosti podobne naladených ľudí. Ak ste jedni z tých. Sú tu nové jesenné termíny kurzov...
Ste citliví na drsnú vlnu, nie je vám príjemná na dotyk, „kuše a hryzie“ pri každom pohybe? Máte radšej jemný dotyk materiálu skoro až pomaznanie.
Keď z času na čas potrebujeme s manželom malú zmenu, vyrážame na výlet. Niekedy iba dobre padne úplne zmeniť prostredie a vyčistiť si hlavu.
„Sú dve fajty ľudí. Tí, čo v Štiavnici doposiaľ neboli, a tí ktorí sa do nej zaľúbili. Tak, ako ja do Teba Marína.“ ...
Ako ja mám rada textilné výstavy! Škoda, že bývam v menšom meste. Veľa možností vidieť peknú výstavu – a k tomu ešte textilnú – nemám. Ale predsa, z času na čas, sa niečo objaví a ja sa kochám krásou nití, látok a ich netradičným spracovaním. Môžem snívať a rozmýšľať nad tým, čo ešte textil je, alebo čo ho s ním spája.
