Zabúdam na to, že som žena.

Zabúdam na to, že som žena.

Úvahy o ženstve zvyčajne neriešim. Nie je na to priestor. Chodím do práce, vybavujem svoj internetový obchod a podnikanie. Občas niečo vytvorím. Nakúpim, uvarím, idem na výlet, na lyže…

Ale nedávno môj manžel u známych odpovedal kladne na otázku: „ Nechcete ísť na ples?“

Ja som sa tiež potešila, veď naposledy som bola na plese v roku 2000. Ak teda nepočítam za ples pár karnevalov pre dospelých, či stužkovú svojho syna.

Myslela som si, že je to jednoduché, idem do obchodu, kúpim si šaty a pripasujem nejaké topánky.

Ako veľmi som sa mýlila. Obchody so spoločenskými šatami som v našom malom meste obišla za dva dni. Nič, čo by som považovala za vhodné som nenašla.

Tak mi poradili kamarátky: „Skús požičovne, veď je to iba na jeden deň“.

Keď som utekala z práce na nákup, napadlo ma, že požičovňu vyskúšam, mám ju po ceste. Netušila som, že je to  jedna z najlepších v meste. Tak som tam vošla, v hrubej bunde s kožušinou a topánkami do – 20 stupňov Celzia. Asi som nevyzerala veľmi za dámu, ktorá potrebuje plesové šaty. Tak ma pani radšej hneď vyzlieka a vyzula, aby som neodstrašila ostatných zákazníkov.

Ja som ostala ako obarená. Ocitla som sa v krajine glitrov, flitrov, čipiek, lesku a neviem čoho ešte.

„Ja som asi zastala niekde v čase. Tak, toto sa asi teraz nosí?“ pomyslela som si.

Už na otázku, aké šaty by som chcela, som nevedela odpovedať, tak som sa pozerala na rôzne lesklé a zdobené šatôčky. Tak idem vyraďovať. Glitre a flitre  -nie, púdrové a jemné odtiene – nie, zelené a hnedé – nie. Ostala som pri čiernej variante. Oči mi zablysli, už ich mám. Krásne čierno biele šaty, ako pre princeznú, tak tieto chcem. Vtedy mi pani vysvetlila, že moje šaty snov už sú na môj termín rezervované. A je možné, že vedľa mňa sa bude v tanci vykrúcať niektorá zo žien práve v týchto šatách.

Pre istotu som sa natlačila ešte do nejakých podobných, potajme nakukla na cenu a vravím si, tak toto hádam nie.

V nasledujúcich dňoch som obehla ešte niekoľko požičovní, vyskúšala, čo sa dalo, ale stále to nebolo ono.

V tej poslednej ma pani odbila rovno pri dverách. A to som konečne uvidela šaty mojich snov.

Čierno – červené s veľkými ružami. Krása, dokonca i moje číslo. Pri pohľade na mňa mi pani sucho oznámila: „ Tie ani neskúšajte, do nich sa aj tak nevojdete“.

Posťažovala som sa svojej 77 ročnej mame, že to bola poriadna blbosť ísť na ples. Mám s tým len problémy.

Povedala mi: „ Pozri koľkokrát ešte môžeš ísť na ples a užiť si to. Čas letí, tak si to vychutnaj. V mojom veku už na ples nepôjdeš. „

A vtedy mi došlo. Veď tieto dva týždne, čo hľadám niečo slávnostné, si vlastne užívam. Spomenula som si na škálu rôznych pocitov, ktoré sa pri tom objavili. Niektoré boli pozitívne, ale spočiatku ich bolo mnoho aj negatívnych.

Naďabila som v sebe na lakomosť – nebola som ochotná zaplatiť za niečo toľko peňazí, aj keď to nebol až taký problém.  Celé som to považovala za márnivé, neprimerané priam až snobské.

No potom som začala objavovať aj to pekné v tom. Začalo sa mi to zdať také ženské. Je úžasné, mať možnosť si vyskúšať niečo nové. Začala som vnímať a všímať si aj veci, ktoré neboli súčasťou môjho záujmu už dlhé roky. Veď predsa nie je hriech pozerať, či vyskúšať nové šaty, topánky a ladiť ich dokopy. To skúšanie bola hra, trochu iná ako som bola zvyknutá. Ale v podstate sa hrám rada a hru si vychutnávam. Som vďačná za to, že som sa pár dní cítila ako prinzezná.

Aj napriek tomu, že niektoré veci sa spočiatku zdajú hrozné, ak sa na ne pozrieme z inej strany, môžu nám priniesť veľa radosti a príjemných pocitov.

Čo mi to to vzalo:

1. Pár hodín voľného času, ktorý som mohla venovať niečomu dôležitejšiemu.
2. Pár peňazí, ktoré táto skúsenosť stála.

Ale musím povedať, že tých plusov, teda príjemným pocitov, bolo oveľa viac:

• Cítila som sa veľmi žensky
• Narúšala som svoje osobné stereotypy. Skúšala niečo nové, vnímala som veci, ktoré by som si predtým ani nebola všimla.
• Využila som svoju tvorivosť na doladenie vecí. Alebo ako z mála peňazí urobiť odev, ktorý sa mi páči a v ktorom sa cítim dobre.
• Objavovala som nové miesta v meste.
• Stretla iných, nových, príjemných ľudí.
• Dobre som sa zabavila a vytancovala.

A pochopila som, že niekedy nie je dôležitý výsledok, ale celý proces. Upíname sa na veľké veci v našom živote, práci…   a ani nevnímame to pekné a zábavné okolo seba.                                                                                                

Nakoniec zaúradovala tvorivosť. Kamarátka mi ušila dlhú čiernu multifunkčnú sukňu, ja som vyhrabala v skrini minišaty, v ktorých som sa cítila dobre. Našila som na ne výrazný červený náhrdelník ako ozdobu.

A to by som nebola ja, keby som si k môjmu outfitu neurobila niečo originálne. Robím zaplstené šáliky pre svoje zákazníčky. Ja však nevlastním ani jeden. Rozhodla som sa urobiť jeden pre seba. A tak som doplnila moje čierno biele šaty šálikom s bielo červeným vzorom. Aby mi nebola zima, kým sa rozbehne zábava, a aspoň mi zahalí holé plecia.

Ples bol skvelý, dobre sme sa zabavili a ja  som sa naučila, že ak robím veci v živote ináč ako doteraz, môže mi to priniesť nové obohacujúce skúsenosti.

Tak sa nezabúdajme  hrať a ostať ženské.