Carpe diem!

Carpe diem – uži dňa.

Milujem knihu Silvie Bystričanovej:“ Každý deň má niekto narodeniny“.  Je to moja tabletka na depresiu a na dobrý spánok. Užívam ju pravidelne, jedna kapitola pred spaním.

Dostala som jednu s podnadpisom Carpe diem. Uži dňa.

Zahltená bežnými povinnosťami, zhonom, snahou urobiť desať vecí naraz, bežať z práce do práce, nákup, pripraviť kurz, zabaliť vlnu, uvariť….

Nestíham vnímať veci okolo seba, ani ľudí okolo seba, niekedy ani neviem, aké je počasie, všetko sa mi zlieva do jednej veľkej sivej bubliny.

Je pondelok, streda, nedeľa? Neviem.      

Dnes je nedeľa. To viem určite.

Auto je naložené vlnou a pomôckami na kurz plstenia. Dnes plstíme kabelu. Ešte si v duchu pripomeniem, či všetko mám: vlna, fólia, formy, mydlo a drobnosti…

Čo nemám, to nemám. Dajako bude. Vonku leje, mieša sa sneh s dažďom, je tma ako v sude. No super.

Vchádzam do miestnosti, kde sa koná kurz. Tam svieti slnko. Usmiate ženy, čakajú na malé tvorivé dobrodružstvo. Všetka tmavá nálada opadla a začínam si užívať. Užívam si svoj deň.

Poďakujem v duchu za veselú kurzovú partiu, ideme na to.

Koľko ľudí, toľko chutí.

Vyberajú si farebnú vlnu, ja sa iba divím. Vlastne nedivím, už dávno to viem. Každá sme iná a každej sedí iná farba. Jedny sú na prírodné, iné zase na pestré, niekto neutrálne,  čierna nič nepokazí.

Púšťame sa do práce. Rozkladajú vlnu, zaplsťujú, šúchajú a pritom sa veselo bavia, chvália.

Jedna strana kabely, druhá strana. Och, nie je to jednoduché. Pri váľaní bolia ruky. To bude svalovica, skoro ako z posilňovne. S jedným rozdielom. Bude po nás niečo vidieť.  Krásna farebná plstená kabela.

Je príjemné stráviť deň v tvorivej spoločnosti, ktorá je k tomu ešte aj veselá.

Tento deň som si naozaj užila.

 Vďaka vám, veselé, usmiate, kreatívne baby!